Anotácia:
Harry Potter je sirota, žije u príšerných príbuzných a až do svojich jedenástich narodenín si myslí, že je obyčajný chalan. Lenže potom začne dostávať záhadné listy, navštívi ho sympatický obor, na jeho radu sa Harry prihlási na Rokfortskú strednú čarodejnícku školu, naučí sa hrať metlobal a stretne sa v boji so svojím úhlavným nepriateľom. Dôvod, prečo sa to všetko stane, je jasný: Harry Potter je čarodejník!
Niečo málo na úvod:
Deka, teplé ponožky, čaj a môžeme začať. "Pán a pani Dursleyovci z Privátnej cesty číslo 4 s potešením o sebe tvrdili, že sú úplne normálni, no ďakujem pekne.."
Nejako sa mi nechce veriť, že je to už desať rokov a možno aj viac, čo som túto vetu prečítala prvý krát. Knihu som dostala na Vianoce a každoročne si ju rada prečítam. Ani teraz tomu nie je inak. Škoda že to už nemá taký efekt ako po prvý krát. Alebo má? Stále objavím niečo čo som predtým v knihe prehliadla. Niekedy je to jedna veta a inokedy som prekvapená aj z myšlienky celej kapitoly. (áno viem už by som to mala poznať odpredu odzadu ale nejako...a preto môžem čítať knihy stále dookola).
Áno chovám sa akoby som mala stále 9...
Stručne si pripomeňme o čom táto kúzelná kniha vlastne je. Mladučký Harry Potter vychovávaný v hroznej rodine. Žiadne pekné zážitky, žiadne výlety a darčeky? Och nejaké staré, zničené, pokazené veci po bratrancovi. Až jedného dňa...Kuk Harrymu prišiel list. Samozrejme trvalo dlho kým si ho mohol prečítať. A mnoho listov bolo zničených. Keď sa konečne ukázal Hagrid (na Harryho jedenáste narodeniny) všetko sa zmenilo a ja som zadržiavala dych, čo bude ďalej. Nákupy v Šikmej Uličke, Deravý kotlík, Gringtbanka a nakoniec cesta na nástupište. Harry, Ron a Hermiona ktorí sa spoločne stretli vo vlaku a skamarátili. Veď to poznáme. Uf keď sa konečne dopravili do Rokfortu páni to vám bol pocit a ešte keď začali prvé hodiny, učitelia, študenti... No čo dodať. Dodnes mám odložený čarodejnícky prútik, ktorý mi vystrúhal ocino, keď videl moje nadšenie. A priznajte sa! Však ste aj vy mali vlastný zošit na kúzla, elixíry a iné rôzne, pre to obdobie života asi najdôležitejšie zápisky a poklady. Veď kto by nechcel patriť do Rokfortu? Potom začal byt príbeh napínavejší. Prečo je v škole trojhlavý pes? Čo tají profesor Snape? O čom nechce Hagrid aby vedeli? A mnoho ďalších otázok na ktoré ste dychtivo chceli poznať odpovede. Veľmi sa mi páči časť keď idú do zakázaného lesa. Musím priznať vtedy som sa veľmi bála veď vstúpiť do lesa kde je zakázaný vstup, to nie je len tak. Och a bol s nimi aj Draco Malfoy (áno sladký Draco ktorý si hneď v prvej časti získal moje srdce). Tu sa Harry prvý krát stretol s Tým čo ho netreba menovať, ale nevedel že to bol on. Po dlhom uvažovaní, pátraní, pomoci skvelej Hermiony a Hagridovho prerieknutia, zistili čo stráži trojhlavý pes. Kameň mudrcov ktorý ma schopnosť predĺžiť život. A tak sa Harry, Ron a Hermiona vybrali na záchrannú misiu. Čakali ich mnohé nástrahy a úlohy, ktoré museli splniť, aby sa nakoniec k nemu Harry dostal. Ach a vtedy sa odohralo stretnutie s Veď vy viete kým. Mala som niekedy dávno dosť značné problémy knihu dočítať. Bála som sa ako to celé skončí. Nakoniec bol však kameň zničený a návrat Kniežaťa temnôt oddialený. Ó nie. Už sme na konci? Veru áno a dobro zvíťazilo nad zlom.
Knihu som si vybrala pre jej úžasnú vianočnú atmosféru. Vianoce v Rokforte sú jednoducho nezabudnuteľný zážitok. Výzdoba celého hradu, odvšadiaľ počuť koledy, pozriete sa z okna a vidíte meter snehu, zamrznuté jazero a vystrájajúcich študentov. Nedá sa to vôbec porovnať s pohľadom z mojej izby. Cesta, žiaden sneh a namiesto toho mrholenie dažďových kvapiek a celé to má sivý nádych. V našom meste som sneh na Vianoce nevidela už približne 4-5 rokov. Preto sa rada ponorím do sveta Rokfortu a Vianoc tam. Ako sa ráno študenti prebudia a konča svojej postele nájdu darčeky. Od rodiny alebo priateľov, čarodejnícke sladkosti rôzneho druhu (vždy som túžila mnohé ochutnať) alebo čo taký neviditeľný plášť? Nemáte záujem? Alebo sveter ktorý uplietla Pani Weasliová? Niečo také výnimočné by vás určite potešilo.(Neviem ako v iných rodinách ale ja vždy dostanem peniaze zo slovami: "Kúp si niečo pekné." Viac by ma potešila nejaká maličkosť ktorú by som musela najprv vybaliť z vianočného papiera.) Ako malá som si rada vymýšľala čo by som asi tak chcela dostať keby som mala prístup k darčekom z čarodejníckeho sveta. Bola to buď kniha nejakých elixírov, alebo nový pergamen a brká, alebo kooopa sladkostí. Zatvorím oči a môžem sa poprechádzať okolo hradu, jazera, navštíviť Hagrida, guľovať sa a mnoho ďalších nezmyselných zmyselností. Aaaaaach hneď by som si dala povedať.
Viem na koniec sa dáva bodka. Ale prečo nedať za to všetko vločku keď sú už tie Vianoce? Pre každého sú to sviatky výnimočné či už ich máte radi alebo nie. Harry si tie jeho mohol naplno užiť až keď mal 11. Keďže jeho "úžasný príbuzný" mu ich nikdy nespríjemnili. Snáď to nie je prípad nikoho z vás. Dúfam že sviatky prebiehajú podľa vašich predstáv užívajte si to voľno a pohodu. Všetkým prajem krásne chvíle prežité s rodinou, sviatky a aj nový rok :)
Astesia
