Názov: Zlodeji labutí
Originálny názov: The Swan Thieves
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2010, Ikar
Počet strán: 456
Oficiálna anotácia:
Slávny maliar Robert Oliver zaútočí na obraz vo washingtonskej Národnej galérii výtvarného umenia. Čo podnietilo umelca k tomu, aby sa pokúsil zničiť to, čo pokladá za najcennejšie? Jeho jediné vysvetlenie znie: „Urobil som to pre ňu.“ Psychiater Andrew Marlow, známy tým, že „sa pri ňom rozhovorí aj kameň“, sa pri Oliverovi ocitá v slepej uličke. V úsilí pochopiť tajomstvo mučiace geniálneho umelca sa pustí do pátrania, pri ktorom preniká nielen do života žien, čo mali k Oliverovi najbližšie, ale odhalí aj dramatický príbeh lásky a umeleckej sebarealizácie, ktorý sa odohral v období francúzskeho impresionizmu.
Pár slov k obsahu:
Prečo by umelec ničil umelecké dielo? Závisť? Nie, veď maľby Roberta Olivera boli oveľa lepšie ako tá, ktorú chcel prebodnúť nožom. Šialenstvo? Nie, veď potom by sa nezameral len na jedinú maľbu, zdevastoval by všetko naokolo. Hoci mal Oliver jasný cieľ, jeho vysvetlenie, že to urobil pre ňu, nevnáša do osvetlenia tohto prípadu žiadnu pozitívnu stopu a keď sa po pár vetách prehodených so psychiatrom Marlowom nadobro odmlčí na dobu 12 mesiacov, zdá sa, že záhada zostane nevyriešená.
Forma:
Autorka v značnej miere využíva opisný slohový postup, nepreháňam, ak poviem, že dve tretiny celej knihy tvoria opisy a charakteristiky či už samotných postáv, ich konania, prostredia, v ktorom žijú alebo doň práve vkročili a v prvom rade sú to samozrejme opisy malieb, skíc, náčrtov a samotného procesu maľovania. Detail za detailom, človek pri čítaní takmer vidí pred sebou vznikajúce maľbu a cíti zmes vôní okrovej, modrej či bielej farby.
Môj názor:
Dej románu je značne spomalený spomenutými opisnými zložkami, na ktoré, uznávam, sa dosť ťažko zvyká, dokonca si myslím, že mnohí knihu po pár stranách odložia so slovami, že sa nedá čítať, že je nudná, nezaujímavá a nič sa v nej nedeje. Priznávam, i mňa zo začiatku nudila, no po 50-tich stranách ma úplne pohltila a keď som sa sústredila, dokázala som všetky tie opisy vnímať a cítiť sa ich súčasťou, dokázala som pochopiť proces tvorby jednej maľby, to obrovské množstvo úsilia vynaloženého na každý ťah štetcom a zistiť, že láska si naozaj nevyberá a je možná naozaj v akejkoľvek podobe. No áno, táto kniha je vlastne o láske, o veľkých vekových rozdieloch (medzi každým párom, naozaj medzi každým, bol vekový rozdiel minimálne 13 rokov!), ktoré však pre dušu nič neznamenajú.
Mám pre vás však otázku: dokázali by ste sa zaľúbiť do niekoho, koho ste videli len raz na obraze, do niekoho, kto zomrel dávno pred vaším narodením? Má vôbec niekto takú charizmu, aby načisto opantal/a každého, kto sa pozrie na jeho/jej portrét? Možno áno, možno nie. Záleží od osobnosti...a od osudu. Každopádne, Robert Oliver je práve takýmto zaľúbeným maliarom dušou i srdcom a to je jeho šťastím i prekliatím zároveň; šťastím preto, lebo našiel zmysel svojho života a prekliatím preto, lebo jeho láska bola od počiatkov odsúdená a nenaplnená. No nevzdal sa a odhalil šokujúce tajomstvo a nakoniec aspoň určitým spôsobom dokázal niečo spraviť pre svoju osudovú lásku.
Celkové hodnotenie: 8 bodov z 10
Kniha sa vyznačuje jemnosťou, precíznosťou, úžasnou detailnosťou, pestrosťou, je plná malieb, farieb, kontrastov a ak by som ju mala charakterizovať jednou vetou, bola by to táto: Oslava lásky a umenia, ktoré vždy kráčali a budú kráčať ruka v ruke.
NoBoDy
Ďakujem za možnosť zapojiť sa do tohto projektu a za zverejnenie recenzie :) Mám len taký dotaz ohľadom prezývky, ktorá nie je NoBoDyyy ale iba NoBoDy, ale v poriadku, asi ťa pomýlil môj mail :)
OdpovědětVymazatJa som od Kostovej čítala Historičku a hoci som sa prekopala až na koniec, bola to jedna z najväčších výhier v mojom živote. A tie listy, skoro som umrela, keď som po chvíli akcie zistila, že nasledujúce 4 kapitoly budem musieť čítať list. Kniha nebola zlá, ale od Kostovej by som si už nič neprečítala, príliš si vážim moje nervy.
OdpovědětVymazatInak, super recenzia :)
Pááárdon, opraveno :)
OdpovědětVymazatSyki: v poriadku, to bol len malý detail :)
OdpovědětVymazatTriss: na začiatku som mala aj ja nervy, lebo k tým opisom a listom sa treba najprv nejako prispôsobiť. Mňa Kostovovej štýl oslovil možno preto, lebo milujem diela ruských klasických autorov a tí tiež v jednom kuse niečo opisovali a písali 10 stranové listy :)
Knizku som vcera docitala a okamzite sa zaradila medzi moje top. Je nadherna!
OdpovědětVymazat